Skialp-Slovensko

V pondelok 28.3. hlásia posledný pekný deň dlhej periódy pekného počasia. Štartujem zo Smokovca. Zasneženú zjazdovku už nestíham a tak lyže zapínam až nad vodárňou. Od magistrály ale začínajú slušné podmienky a pokračujem kvalitne vysneženými Húpačkami do VSD. Ako prvý cieľ vyberám sedlo Závrať ktoré je snáď najnavštevovanejším skialpovým cieľom južnej strany Tatier. Netrvá to ani tak moc dlho a hore fotím výhľad, odlepujem pásy a fičím Generálom dole. Je horúčava a už v prvom výšlape sa mi začala variť voda v chladiči a to nedávalo m

Poriadne dlhú pauzu naordinoval covid slovenskej Pierra Mente – naposledy sa rýchlošľapky preháňali bokami v r. 2019. Ale tento, v poradí 13. ročník, vyšiel zato naprotiveň svojmu nešťastnému číslu šťastne. Nik sa príliš nezrakvil (aj keď pár odstúpení bolo ako vždy) a počasie ako na objednávku, aj keď niektorým chladnomilným bolo poriadne horúco. Obloha azúrová a pieklo zhora teda fest... Vo štvrtok na severe asi menej, v piatok a v sobotu na južných bokoch potom už naozaj jarne. Teplo ale aj pomáhalo, lebo niektoré prvé ranné zjazdy neboli pr�

No mali sme byť traja, nakotilo sa nás päť. Na môj samotársky vkus poriadna banda, ale všetko známe firmy, niekedy neuškodí aj takáto „masofka“. Mal som tam byť za sprievodcu, ale známa firma „Majster Z“ sa vyzná lepšie, najmä po kadejakých miestnych zbojníckych chodníčkoch, grúňoch a dolinách. Tak som s radosťou prijal úlohu vzadu sa vlečúceho a miestami z predposledných síl nadbiehajúceho fotoreportéra. Lebo počasie vyšlo na jedna mínus. Jedna preto, lebo aj na hrebeni vládlo bezvetrie, slnko čoraz viac prepaľovalo rednúce mraky a dobré sn

Som tak v piatok obzeral ten veľkofatranský Lysec z vlaku – a tá jeho podvrcholová hrana stále biela, napriek tomu, že je vystavená slnku a dni boli poriadne teplé... Tak som si povedal, že ho opáčim a zájdem aj dozadu, na lúky pod sedlom Žlebiny a pod Ostredkom, kam som sa už dlhšie chystal. Všetko pekne mimo rezervácie a národného parku, takže vrelo odporúčam, len musia byť podmienky. A tentokrát boli takmer famózne. Teplota málo pod nulou, na starom a poriadne premrznutom firne nový prášok, len oblaky to trochu kazili, aj keď boli vysoko: taká difú

V nižších polohách aj na hrebeňoch teraz ľady a na nich tenká vrstvička prášku, ktorý viac skrýva zákernosti ako pomáha. Takže zámer na sobotu bol vopred nejasný, alebo teda jasný len na začiatku: vyjsť po modrej z Párnice cez Maguru na Osnicu (možno na Stoh), a tam že sa uvidí. Najskôr asi, že sa len povrtím po tamojších pasienkoch a zídem nazad do Párnice. Nakoniec to ale dopadlo inak, lebo lyžovačky nevyzerali nikde dobré: ten prášok už ráno vďaka slnku začal lepiť a v tieni to zväčša bolo len na oko pekné, lebo prášok na tom ľade nedr�

Podmienky sa odspodku postupne vinou denného tepla zhoršujú, ale len pomaličky, lebo v noci to mrzne na kosť a cez deň to (aspoň v tieni) veľmi nepovoľuje. Zo Strání: hneď od mostíka to síce vyzerá, ale radšej treba vyniesť takých 400 m za prvú zákrutu, vystavenú slnku. Tá je ešte celá vytopená, nedá sa to obísť (pod ňou tiež ešte treba na kúsku prenášať). Až nad ňou už pohoda definitívna, to jediné odtopené miesto nad prvou skratkou sa zatiaľ dá obísť. Potom aj vyššie, v tých strmších rovinkách pod delom, kde je síce čistý ľad, ale bez ka

Nestabilné počasie tejto zimy sa zase prejavilo: po arktických víchroch so snežením prišla v polke februára horúca jar s dažďami, pred víkendom to v stredohorských polohách celé zamrzlo. Na sobotu bolo hlásené polopekné počasie síce, ale zase - hnala sa k nám víchrica Eunice. V západnej Európe zanechala viac ako 10 obetí, no nárazy vetra u nás našťastie neboli predpovedané nejaké moc brutálne. Napriek tomu sme za východisko zvolili Donovaly, že keď bude zle, ukryjeme sa na južných svahoch, v závetrí. Takže znovu Zvoleny, len samozrejme podmienky t

Cesta ranným rýchlikom odhaľuje šialené extrémy tejto zimy: na Štrbe záľahy snehu, ale už vo Svite takmer nič. Cestou autobusom do Vernára túžobne čakám, kedy ten sneh začne okolo cesty pribúdať – myslel som si, že v tej studenej a chladnej doline predsa muselo niečo ostať... Veď „teplá jar“ po masívnom snežení trvala len zo dva, tri dni! Ale nič, Vernár suchý! Len z diaľky sa mi smeje ona – žiarivo biela, nasvietená vychádzajúcim slnkom, ktoré do tieňa doliny ešte nenakuklo. Tak lyže na batoh a škrípajúce kroky po špinavom ľade s posypo

Takže kto sa teraz nechce tlačiť s davmi na serpentínach zo Strání na Hole, vrelo odporúčam žltú aj modrú na Minčol z Vrútok. Na to, ako je dole v meste málo snehu, dajú sa obe farby nie že pohodlne vyšliapať, ale dokonca aj bezpečne zlyžovať prakticky „od emhádé k emhádé“, alebo ako hovoríme my inteleguáni „kártukár“ :-) Na žltej dokonca aj nižšie. Čo počas kalamity napadlo, zvlhlo, sadlo a zmrzlo, ale cukor kryštál nehrozí. Takže žiadne prebáračky, lyže ledva nejakú stopu zanechávajú, A pešiaci už majú svoje brázdy, tak neprznia ti

No, zase to vychytali tí, ktorí môžu aj cez pracovné dni. Lebo na víkend sa znovu dovalil front a pred ním, ako to býva, teplý vietor z juhu. Samozrejme na sobotu SHMÚ hlásilo zamračené bezčasie, na hrebeňoch nárazy vetra až do rýchlosti víchrice, ale aspoň že hore malo byť pod nulou. Nového snehu na mrte a aj viac - lavínová trojka samozrejmá, lebo aj v Revúcach lavíny zhusta padali – zo striech domov, hneď ráno. Preto som si vymyslel len takú pasienkovú prechádzku, že vyleziem z Nižnej Revúcej popod vleky, a potom cez Končitú na Malý Zvolen, a sa

Od štvrtka do nedele Aladin hlási: front za frontom sa valí! Veľké snehy, prudké vetry, pod čerstvou nádielkou žiadny základ, trojka lavínovka, hrebene vylízané do ľadu a hliny, perfektná neviditeľnosť - jednoducho všetky podobné fajnotky, ktoré „spríjemňujú“ skitúring. Podmienky tak na vyložené nohy, pohár čaju do jednej ruky a fotky z krajších dní do druhej. Lenže!!! V sobotu sa črtá dočasné zlepšenie meteorologickej nálady, aspoň na pár hodín dopoludnia. Príležitosť musí byť využitá, bezpodmienečne. Takže sa mi naskytla možnosť re

Po snehových suchotách konečne začal po polovici januára poletovať sneh. Ale doslova, že len poletoval, akoby ani nepadal. Zato z piatka na sobotu som bol až prekvapený, koľko ho padlo. Asi ho unavilo to poletovanie. Ale nad lesom poriadne dulo, tak radšej do lesa som sa nasmeroval. Po fejsbúkoch padali otázky, či sa dá na Malino Brdo už z Hrabova na lyžiach, tak voľba bola jasná. Už na stanici v Rybárpoli krásna, čerstvá, biela zima, chodník lesom sa tiež tváril, že by sa dalo na pásoch, ale to bola len zákerná pretvárka. Všetko to páperie napadalo na hol

To povianočné oteplenie bolo tentokrát brutálne, na lúkach pod lesom ten dážď nenechal ani stopu po snehu pre bežkárov – a vyššie na parkovisku zasa nič pre snežný pluh :-) Tomu to ale nevadí. Legendy však neklamali – do lyží sa dá skočiť cca na prvom kilometri, a tam aj zlyžovať. Teda najbezpečnejšie je to z toho parkoviska tesne nad tabuľkou s prvým kilákom. Ráno som síce obúval o kúsok nižšie, ale to len štvrtkové snehové prehánky zamaskovali kamienky na ľade. Popoludní už boli odmaskované. Ešte na pár miestach pod stromami a na zákrute

Povinná dovolenka počas pracovného dňa medzi sviatkami? Hurá! Lebo konečne nie som odkázaný na spoje len počas víkendu a dostanem sa aj inde, ako do tradičných šliapacích lokalít. Napríklad na Čertovicu sa v normálnom čase cez víkend z domu nedostanem. Bez auta samozrejme :-) Takže pondelok a ide sa na to, ale nie až hore. Vyrazím z Vyšnej Boce po zjazdovke a cez Chopec, Rovnú hoľu a Bocianske sedlo vyleziem na hrebeň. Potom sa uvidí, ale najskôr asi na Chopok a odtiaľ dole do Jasnej na bus. Aby to aj časovo vyšlo nejako normálne. Noc bola síce arktick�

Kde bolo, tam bolo, bolo to v krajine starých hôr, uhliarov a drevorubcov, ale aj odvážnych lyžníkov. A stalo sa to tak, že márne Zubatá ľadovým dychom dúchala a  draka Severáka posielala, aby on svojich ozrutných krídiel mávaním mäkký sňah odvial a svojimi zubiskami do toho starého tvrdé šindle vyhrýzal, a tým ľudu lyžníckemu preveľmi škodil. Lebo uľútostilo sa Perinbaby úbohého ľudu svojho, natriasli s Jakubkom perinu a zoslali na zem predvianočnú nádielku páperia jemného a nadýchaného, dlho nevídanú, aby jazvy po zubiskách zahladila a  t