Skialp-Slovensko

Kde bolo, tam bolo, bolo to v krajine starých hôr, uhliarov a drevorubcov, ale aj odvážnych lyžníkov. A stalo sa to tak, že márne Zubatá ľadovým dychom dúchala a  draka Severáka posielala, aby on svojich ozrutných krídiel mávaním mäkký sňah odvial a svojimi zubiskami do toho starého tvrdé šindle vyhrýzal, a tým ľudu lyžníckemu preveľmi škodil. Lebo uľútostilo sa Perinbaby úbohého ľudu svojho, natriasli s Jakubkom perinu a zoslali na zem predvianočnú nádielku páperia jemného a nadýchaného, dlho nevídanú, aby jazvy po zubiskách zahladila a  t

Po dvoch dňoch zúrivého severáku so snežením sa počasie počas najkratšieho dňa v roku trochu upokojilo, aj slnko vyšlo - miestami. Tak len krátky report: z Vyšnej Revúce sme po žltej vyliezli na Ploskú, zlyžovali na juh k salašu pod Kýškami, vyliezli nazad skoro na vrchol a rovnakou cestou dole do Revúc. Až na to, že sme k chodníku priľahlé strmšie lúky trochu porýľovali. Lebo stručne povedané: na starom a zmrznutom základe 10-20 cm riedkeho páperia. To ale len v strednej časti. Nízko nad dedinou šutre a na lúke krtince, hore pod Ploskou zas ľadov�

Hej to sa mi páči, takýto začiatok zimy: že cez týždeň nakydá a na víkend sa vyjasní. Aj viackrát by sa to mohlo zopakovať. Čerstvú nádielku (už druhú a poriadnu) doniesol front vo štvrtok. No a sobota 11.12. ako maľovaná, a ešte takmer bez vetra. A nechoď von z okresu... :-) Ale zase na začiatok sezóny treba opatrne: tak že len z Vyšnej Revúcej pod/na Ploskú vyleziem, tam sa pomotám, poobzerám a asi zleziem nazad dole na autobus. Ale keď už som čakal na ružomberskej stanici ráno na autobus, pre istotu som si pozrel aj osobáky, ako idú poobede z Ryb

Heeeej jasné, niektorí premotivovanci už otvorili skôr, ale my, cez týždeň pracujúci, až cez víkend, prvý decembrový. Aj tak dobre, že sa podarilo relatívne skoro – keď si uvedomíme, aké sú tie posledné zimy biedne. Sobota bola slnečná, tak sme sa just vybrali v nedeľu, aby sme si užili typické, plnotučné martinskohôľske mlieko až smotanu. Aspoň tam bolo menej ľudí – nie polka Martina, iba tretina, odhadom. Severná strana najdlhšej zjazdovky bola poobede už taká vyžehlená a vyleštená a vytvrdená tisíckami pásov, že celú sezónu ju nebude treb

V Tatrách vždy začínam od nuly. Bez ohľadu na počet dní, ktoré som v nich strávil, je to stále málo na akýkoľvek pocit sebaistoty na nástupe. Znova a znova školáčik, prichádzajúci v očakávaní so zmyslami dokorán... Tatry sú rafinovane členité a neskutočne komprimované. Časom síce absorbujete ich základnú štruktúru, ale nikdy ich neobsiahnete úplne a vždy vás budú nanovo prekvapovať. Detailami, ktoré vám deň predtým ušli, pretože ste si ich v záplave iných vnemov nevšimli, alebo jednoducho preto, že tam neboli, lebo ich v noci vytvoril vietor zo

 Vysoké Tatry - Mengusovská doilna - Široký žlab - Sedlo nad Širokým žlabom 2199m. Lyžiarske túry sa tešia čoraz väčšej popularite. Dnes si predstavíme jednu túru z Vysokých Tatier ktorá patrí zas tak trochu medzi menej známejšie tipy. Sedlo nad Širokým žlabom smerom do Mengusovskej doliny je pritom asi práve ten dobrý nápad pre tých ktorí hľadajú niečo menej náročnejšie, alebo aspoň nie extrémne. Samozrejme v tomto teréne už je potrebné ovládať lyže a výstroj rovnako ako niekde inde v horách ale predsa len, nie všade terén ponúka takúto mo�

Sobota 20. 2. 2021. O štvrtej hodine ráno zvoní budík. Dnes ráno nejdem na Krížnu. Budem s rodinou. Zapínam počítač, že kuknem, ako bude na horách. A jeee-je! Do piatku pekne. Malý vietor. Tatry majú na JZ až V svahoch tretí lavínový stupeň. A do zimných podmienok má prísť veľké oteplenie. Ale má byť pekne – to ostáva v hlave... To by chcelo nejaký pekný prechod Tatrami. Využiť pekné počasie. Lenže ako? "Myšlenky ti táhnou v hlavě jako vlaky, ty vlaky jsou prázdný, tvoje hlava taky!“ spieva Katapult... Vedel som, že severné Slov

 Vysoké Tatry - Štrbské pleso - Mlynická dolina Skialpinisti štartujúci zo Štrbského plesa si v Mlynickej doline najčastejšie vyberajú ciele ako: Soliskové sedlo, Patria, Štrbský štít či prechod cez Bystré sedlo do Furkotskej doliny. Dnes sa preto pozrieme vo fotoreporte na taký ďalší tip ktorý v poradí obľúbenosti asi následuje. Pri pohľade zo Štrbského štítu vám isto na ňu padne pohľad, tá snehová rampa vedúca až na vrcholový hrebeň je príťažlivá a fotogenická. Capia veža sa nachádza až v závere Mlynickej doliny na jej pravej strane pri po

Príliš skorý príchod tepla už dlho posúva dolnú hranicu snehu, studený front v piatok ale všetko natopené zabetónoval. Našťastie hore aj prikryl tenkou vrstvou nového snehu. Takže taktika na krásnu nedeľu bola takáto: pretože nad lesom bude vylízanô do ľadu a v nízkych polohách snehu nieto, treba zaútočiť na medzivrstvu – lúky, hole a riedkolesy na ich hornej hranici. Z okresu von ani na krok, navyše po sobote ťažké nohy ostali a nosiť lyže na chrbte do kopca sa mi už vôbec nechcelo, tak aj tu zostala jediná možnosť: požičal som si auto a davaj

Neistá doba si žiada rozhodné činy. Alebo aspoň rýchle rozhodnutia. Repete na nedeľný obed v teréne a možno aj na posledný sneh? Tak sprobujme. Zase sledovačka, čo kde kto vyviedol, nafotil, spustil a tak ďalej. Je toho na vstupy dosť. Parťáci mi dali jemne košom, lenže to vôbec nevadí, resp. užiť sa to dá aj osve. V sobotu prechod frontu a horšie mraky nikoho netrápili, pretože deň D bola nedeľa, to je kostol a oslava. O štvrtej ráno budík, jogurt, káva a ide sa, kérovačka za snehom. Pokojne sa šiniem krajinou, za Voznicou zase staré známe srnky a daniele

Počasie vyšlo prekvapivo ináč ako sľubovala predpoveď spred týždňa a nakoniec sa spravilo celkom pekne. Sledujúc reporty a kamery zo soboty, začínala moja nervozita jemne stúpať. A ešte keď aj Rišo začal básniť o dobrých snehoch, tak sa nedalo odolať. Rýchlo som vybavil rodinný opušťák, ten pandemický som už mal vo vrecku. Rýchle večerné zbalenie sa, posledné doladenie trasy a stretka a šup spať. Ráno sa bude ťažko vstávať. Ako obvykle u vážnych vecí fyziohodzinky idú rýchlejšie a tak 10 minút pred budíkom som už hore. Jeden jogurt a 

Napadlo mi, že v tejto prefláknutej lokalite som túto sezónu ešte nebol a to by bola strááášná hanba. Aj to svedčí o fakte, ako neskoro táto sezóna začala a aká je na sneh biedna. Piatok – posledný tropický deň pred frontom, z ktorého vraj aj zasneží, tak davááj rýchlo „na služobku“. Ale jediná možnosť bola budík o štvrtej, vlak o piatej a o siedmej už som korčuľoval smer ústie. Dobrá správa na úvod: dá sa. Teda hneď od parkoviska. Ale skôr je to na korčule, tak som si radšej lyže vyniesol na batohu niekam za druhý kilák. Tam sa mi zd

Po arktickom počasí sa zase dovalil hnusný odmäk, no prvé dni ešte vo vyšších polohách moc neuškodil. Naopak – aj dobre spravil, keď prilepil k zamrznutému podkladu nový sneh. Šialená zima, ako na hojdačke... Ale čo už. Šiel som teda vyskúšať tie vyššie polohy masívu Prašivej. Mal som viac variantov „denného programu“ podľa toho ako nohy pôjdu. Rýchlo sa ukázalo, že nejdú vôbec, tak som to nehnal po hrebeňovke, ale ostal som tam polyžovať. A dobre som spravil a nebol som sám – na starom ľade taká hutná, vetrom a už aj slnkom ubitá vrstva

To bolo takto: Hneď ako som sa vrátil v sobotu z postarktického hrebeňa VF, čakala ma spáva od nemenovaného I. M., či mám plán na nedeľu. Akurát vhod prišla, lebo som akurát začal špekulovať, lebo nedeľa mala byť konečne ľudskejšia. Počasím. Slovo dalo slovo a v nedeľu ráno som sa viezol – jooooj ako fajn, keď nemusím riešiť spoje. Akurát raz som si zahrešil, keď som si spomenul, že sľubované reťaze som zabudol vziať. Ale čo, veď sneh na ceste ak bude prekážkou pre auto, pre lyže nebude. A ideme na pohodu, nie na čas. Cestou obzeračka modrobie

Po dvoch či troch dňoch ustal najväčší nápor Arktídy na naše rodné pasienky. Vyšlo to pekne na sobotu, ale pretože „severní vítr je krutý“, otočil som sa mu takticky chrbtom a išiel skúsiť klasiku z Ružomberka cez Malinô brdo cez Smrekovicu, Rakytov pod Ploskú a odtiaľ dole do Revúc. V skratke všade asi tak, že na starý, špinavý a na kameň zamrznutý základ padlo trochu prášku, prevzdušneného tými arktickými víchrami a neslušne nízkymi teplotami. Takže som na viacerých miestach ani moc necítil odpor, keď som novú stopu pretláčal. Páper