Skialp-Slovensko

Severy rozkvitajú slnkom. Je apríl, piateho. Uväznení coronou v rozľahlinách domova a predsa: „Pobyt na jednom míste mi přinesl to, co jsem už nenacházel v cestování. Genius loci mi pomohl ovládnout čas.“ V spomalenom svete a v hlbokom tichu Hrebienka si obúvame naše jediné virtuózne inštrumenty – lyže a šuštíme do doliny. Smer Závrat. Chodník v lese tvrdý až ľadový. Závrat v slnku. „Jednou nám slunce prozradí, kde bere sílu pokaždé ráno vstát.“ Spánkom zalepené oči ( nie som ranné vtáča, ale absolútne že nie) pret

Treba byť zodpovedný  v tejto „morovej dobe“ a venčiť sa podľa pravidiel. Tak som si (v piatok 20.3., ešte "za tepla") výnimočne požičal auto a vyviezol sa z domu len pár km pod Martinské hole - na zákrutu k Partizánskej studničke, kde má stredisko čerpačku pre zasnežovanie. To je inak také sranda miesto pri potoku, kde je aj v lete vždy poriadna kosa. Myslel som si, že dosť vysoko na to, aby som sa dostal pohodlne na hrebeň. V zime je to samozrejme obľúbená štartovacia pozícia pre výlety na pásoch. Zdola z kotliny to na hrebeni ešte vyzer

Mám dojem, že stále viac ľudí sa túto sezónu pýta, ako sa dá dostať na lyžiach z Revúc k útulni Limba pod Rakytovom inakšie ako dolinou Teplô (po žltej značke). Do módy sa akosi dostáva výstupová stopa zo Stredných Revúc, od družstva. Neznačená turisticky a po lúkach, takže ak niekto znalý nenatiahne stopu, je tu možnosť zamotať sa, aj keď Rakytov trčí na obzore priamo pred očami. Takže tu je taký minisprievodca, ako na to. Začiatok je jednoduchý: pri vjazde do Strednej Revúcej hneď prvá doprava popred tri bytovky, jedna serpentína širokej cesty

Odskúšaný, vydarený koncept z vianočného výletu do Gasteineu by bolo treba odskúšať aj v slovenských podmienkach. Posledná akcia pred plánovanou rodinou prestávkou pripadá na aktuálny februárový víkend. Štvrtok 20.2. nočným vlakom z Bratislavy a v piatok ráno o siedmej oddýchnutý vystupujem z vlaku v Štrbe. Tu ma čaká Tomáš a smerujeme na Popradské pleso. Začíname tradične od električky, tešíme sa na raňajky v hoteli a veríme, že predpoveď nebude až taká zlá ako hlásia. Meteorológovia sa tentokrát nemýlia a hneď ako sa dostaneme nad

V nedeľu mávam problém, popoludní musím utekať za prácou. Ale čo keď vyjde počasie a nie som totálne odrovnaný po sobote a chuť je? Domáce ihrisko to istí, aby som sa domov nemusel vracať cez pol Slovenska. Len v týchto snehovo biednych časoch sa treba zmieriť s dupaním po blate na úvod a na záver. Snehy šliapateľné sú vo Fatrách teraz tak od 900 m vyššie. Takže najlepšia možnosť pre mňa dnes je emhádé z Martina na Stráne - a tam lyže na batoh. Ráno ešte jesto chuti dosť, tak direkt hore po skratkách, až k delu. Aj preto, že na serpentínach

Snehy už na hrebeňových pasienkoch sú, ale dole hustá jar a suché cesty. Tak pri špekuláciách, kde by ma autobus doviezol čo najbližšie k snehu, jednoznačne vyhrala Ploská z Vyšných Revúc. Dobrá správa je, že sa dá skočiť do lyží už v dedine, dokonca aj zlyžovať sa podarilo. Ale krtince už spod snehu provokujú a základ žiadny. Väčšina toho, čo tam po lúkach leží, pochádza z minulotýždňovej „kalamity“. A už doobeda to bolo dole poriadne mokré, na slnku. V tieni sa to ale tvárilo na severne otočených lúkach lyžovateľne, tak som cesto

Nooo, prisnežilo po dlhokánskej dobe, bolo treba ísť skontrolovať, aspoň domáce pasienky. Hrebeňová stopa z Martinských holí na Minčol je už vyleštená do dokonalosti. Toto je ale pre tých, ktorí by chceli ísť na Minčol na chlpoch z turčianskej strany už z nižších polôh. Netreba ísť autom až do strediska. Aj tak cesta čistý ľad, reťaze nahodiť prikáže obsluha už pri rampe, aj keď tam to vyzerá ako na jar. V podstate stačí vyjsť do sedla za Hradišťom (700 m), trochu vyššie ešte lyže vyniesť (do takých 750) a opatrne sa dá. Treba využíva�

Po piatkovom sprobovaní v Žiarskej doline sme si dali voľnejší režim. Ripo si dal oddychové bežky a ja som šiel teda sám skontrolovať ten meter prašanu do V. Tatier, šak veď široké lyže si pýtajú. Ráno v Poprade mínus 10, pekná zima. 8:20 pod Jakubkovou lúkou ešte bolo voľné miesto na rebrinák. Precupitám ku lanovke, všade po Smokovci čierno hnedý ľad, posypaný jemným čiernym makadamom (díky cárovič). Pri lanovke nadrzofku kombík... Rampu mu pristavili rovno k nástupisku, ale asi mu zdochol motor, keď sa takto pokazil na takomto mieste.   Zástupy

Zadaril sa voľný piatok, tak sme sa vybrali oprobovať. Prvý poznatok: tesne pod parkoviskom čistý ľad, tam netreba zastavovať, radšej výpalníka prejsť (ešte že tam ráno nebol). Ale poobede už bolo poštrkované a cez víkend vyberať bude. OD PARKOVISKA SA DÁ, keby chcel niekto vedieť :-) Len prvých asi 50 m čistý ľad, potom trochu pocukrené novším snehom až k chate. Ale betón samozrejme.   Medzi chatou a Terasou betón na pohodu, ale potom prišli galeje. Ráno betónovo, len medzi stromami trochu nesúvislého nového snehu. Pomohol aj ten, trochu. Ani popolud

Nedeľa 19. januára mala byť ešte krajšia ako perfektná sobota ( tá je TU ), ale ráno to akosi nevychádza. Z PP do Smokovca valíme popod mraky. Tie našťastie cestou rednú a VSD pred nami je už nasvietená vychádzajúcim slnkom. Že by...? Poučení zo včera sa nešuchceme na Hrebienok po ceste, ale po starej zjazdovke a obchádzkou poza hotel ďalej do doliny. Malá prestávka nad Bilíkovou chatou kvôli „operácii“ jedného pásu (druhý odišiel už včera, nie je to dobre vymyslené) a hneď sa ľahšie šmýka. Ale aj tak dáko spomaľujeme - po dvoch krátkych noci

Neskoré piatkové popoludnie: na Popradskom plese nás našlo. Od električky síce na lyžiach, no v spodnej časti cesty na viacerých miestach len tak – tak. Po zvyškoch ľadu na okraji asfaltu. Takýto január v Tatrách? No fuj. Ešte že sme cestou stihli dobrý skutok - vrátiť stratený smartfón majiteľovi, ktorý s partiou schádzal oproti nám. Potom sme sa len zložili na Majlátke a stihli sme to dobro ešte  vyrovnať zlým skutkom: do tmy bleskovo preskúmať aspoň spodok Zlomísk, aby sme ráno našli v tom bludisku cestičku. Takže ráno, už poučení (s lyžami

Mrazivo suché nedeľné ráno v BB a namiesto auta prichádza len sms, že akcia je zrušená - kvôli boľavému zubu. Nastúpiť by mala mohutná improvizácia, ale stojím na zastávke a o pol hodinu ide bus na Donovaly. Ešte že tak... Chvíľu rozmýšľam, či sa neprezujem a nepôjdem si hore radšej len zabehať, aj tak bude betón. Ale treba vyskúšať, ako mi sadnú lyžiarky po úprave skeletu. Tak čakám. Po vystúpení z busu druhé nemilé prekvapenie - tak málo snehu pri pohľade na okolité kopce som teda nečakal. Že sa novoročné sneženie obmedzilo ozaj len na

Šiesty január, pondelok trojkráľový, koniec sviatkov, treba ešte využiť. Zvlášť, keď predošlé dva dni nadzigalo prašanu – a dokonca aj v dolinách, aspoň teda na severe. Jedno auto a traja ľudia – konečne nie som odkázaný na spoje! Obratným a nenápadným manipulovaním utvrdzujem zvyšných dvoch, že Kubínka je ich nápad a najlepšia voľba :-) Parkujeme na najvyššom parkovisku, ešte je miesta dosť, vleky začnú ťahať o hodinu. Ku krvavočervenej zore nad Chočom sa otáčame chrbtom a len pár metrov od auta sa noríme do lesa po parádnej stope. No,

Lebo sa mi nechcelo lyže na hrbe nosiť hodinu do kopca – zo Šútova od vlaku až na Zajacovú. Alebo inak: že je malofatranské skialpové zázračno v akej – takej snehovej podmienke, to sa vie už pár dní. Ale po Silvestri sa urobila aj podmienka meteorologická (taká typická januárová inverzia), tak mi nedalo. V skratke pre tých, čo sa po fejsbúkoch furt vypytujú: dá sa. Kľúčová otázka skôr znela, odkiaľ hore a pokiaľ dole. Z Trusalovej po ceste autami na Zajacovú hladšie ako v lete, sneh pozakrýval jamy. No zmenil sa na ľad. Ide to aj bez reťazí, ale

Len nedávno sem hlavný Vetroplach z nudy (kvôli nemožnosti šliapať) zavesil rekapitulujúci článok o tom, kedy sa na Vetromagu počas predchádzajúcich 12 sezón objavil prvý „šliapací“ článok z rodnej hrudy slovenskej. Tak tu máte prvý taký z tejto sezóny. Má ale smutné prvenstvo: tak neskoro to tu ešte nebolo. Síce prvé provokačné fotky vešali miestni znalci po fejsbúkoch už v polovici decembra, ale potom prišlo brutálne oteplenie s dažďami aj vo vyšších polohách. Našťastie sa teploty na kopcoch dostali pod nulu okolo štedrého dňa a o neja