Hrebeňofka Krivánskej Fatry popri Váhu

Klasicky zo Šútova do Vrútok bol zámer – hore cez chatu pod Chlebom, cez Kriváne a Suchý, dole cez Maguru. Ale prečo popri Váhu? No lebo počasie bolo proti a otočilo ma za Pekelníkom nazad, tak som sa nejako domov musel dostať – a keď to nešlo po hrebeni, išlo to popri Váhu, no čo už... Lebo januárové inverzie skončili, nabehol teplý front, malo jemne snežiť a na hrebeni vôbec nefúkať. Tak som si povedal, že aj keď výhľady nebudú, snehu je málo, je tuhý, červená hrebeňovka bude predupaná, veď aj inde je to na tenisky. Lenže nesnežilo a na hrebeni taký uragán, aký som tam ešte nezažil. Fasa predpoveď vyšla, no nie? Ale aspoň som dobre potrénoval, lebo lyže sa mi ozaj nechcelo nikam ťahať do toho mlieka a odmäku. Na rozdiel od niektorých, ktorí tam po kameňoch hrkotali a potom sa k sebe aj priznali :-) Tak nakoniec takto:

Takže aspoň malé info pre chlpatých. Zo Šútova po Zajacovú pre lyže super, hore aj dole komfort, nad poslednými domami sa zaparkovať dá, pred zákazom odhrnutô, ujazdenô. Zvlhnutý, ale utlačený sneh bez piraní, na tom pol milimetra čerstvej posýpky, vôbec to nepodklzovalo.

Potom skratka hore na drevosklad - tá už pre lyže nie je, ale ani tá nepodklzovala, proste ten pevný, aj keď navlhnutý podklad fajne držal. Aj smerom dole potom paráda. Rovnako na chodníku cez Ploštiny pod Generál, ktorého spodok bol tak na spodnej hranici mraku.

Generál  - klasika, rozjazdený a ujazdený, nebol problém, podklad držal a už bol aj suchší. Nad chatou ale začala neviditeľnosť a začalo pofukovať, taký teplý južný. Použiteľná (peši) aj zimná trasa. Sneh ale už suchý, akurát ho po Snilovské sedlo dosť ubudlo a tam hore trávnik. Ako inak.

Ešte výšľap na hranu Kriváňa bol v pohode, síce dulo riadne, ale ľudkovia z lanovky sa korzovali jedna radosť a chodník udupaný. Na lyžiach už by však bolo treba poriadne hľadať cestu. Zato za hranou peklo – pod nohami (šutre) aj v ľufte (ten uragán). Netuším, kde sa tam vzal, jedine asi vďaka dýzovému efektu medzi oboma Kriváňmi.

Neviditeľnosť gradovala aj vďaka slzám v očiach, ale dopotkýnal som sa až za Koniarky, do závetria. Opáčiť, či nebude lepšie cez Hole do Bránice zbehnúť. Ale tam chodník nie veľmi prechodený. Červená hrebeňovka tiež zaviata, prepadavá a neviditeľná. Tak nazad do sedla Bublen a davááj dole na Chrapáky, či je priechodný aspoň modrý traverz k lanovke. Samozrejme, že nebol.

Nooo tak fasa, neostávalo nič, len prebojovať sa dáko po štvornožky nazad hore na hranu Kriváňa, lebo dole do Vrátnej sa mi ozaj zbiehať nechcelo. Akože... Príjemné to nebolo, fackoval ma ten orkán ako ešte nikdy. Ale bolo to krátke, potom dole do Snilovského už pohodka, už len víchrica. A tam všade niekto na prechádzke, aj na pásoch. Aspoň k nim by mohli mať ľudia úctu, keď nie k sebe, hehe.

No dobre, už len dole teda, ale do Trusalovej, nie do Šútova. Nech to mám bližšie domov. Pri chate som sa odizoloval, oklepal zo seba námrazu a zbalil fukerky, len rukavice som si nechal, keby to dole kopcom niekde až tak dobre nedržalo pod nohami. Ale fajne sa išlo a zo skratky už som len popod mraky pozeral na tie mierumilovne sa tváriace a takmer sa nepohybujúce oblaky nad kotlinou. Hmmm...

Na rovinkách pod Zajacovou (pirane by hrýzli, ale dá sa im na lyžiach v pohode vyhnúť, keby čosi) som už mal aj čas porozmýšľať, kade domov. Lebo že sa šmatlaniu po rovinách popri kanáli a Váhu nevyhnem, to som vedel. Už len aby tam nebolo moc asfaltu.

Našťastie cezpoľné cesty z Trusalovej až na Černík biele, krááásne prejazdené a ujazdené a s malými výnimkami som sa až do Vrútok po snehu dostal. Tak keď nie hrebeň, aspoň vytrvalosť som potrénoval a mäkké, zubaté podrážky pošetril. Možno som aj poslednú príležitosť využil, lebo to počasie čo hlásia – no zas taká príliš skorá jar sem ide. Tak si držme palce, nech sa zima ešte vráti. Zatiaľ má čas.

Rišo Pouš