Kolečko okolo Čierneho štítu

Trasa:
Zelené pleso - Veľká Zmrzlá dolina - Stolarczykovo sedlo - Čierna Javorová dolina - Čierne sedlo - Kolový štít - Malá Zmrzlá dolina - Rameno Čierneho štítu, Čierny štít - Veľká Zmrzlá dolina - Biela voda.

Na záver úderníckeho týždňa, kedy sa nám darilo systémovo fyzicky sa ničiť, sme po dvoch náročných akciách v ZT, ako zlatý klinec, zaradili do programu aj VT. Jasné, že Kilianom, Benediktom, MB-čkam a iným exotom by nami ťažko nazbierané výškače stačili sotva na nadobudnutie pracovnej teploty, ale to sú oni a my sme my. Ideme si svoje. V sobotu teda komorne a na pohodu. Z rána by sme radi skúsiť niečo nové a potom voľný plán, dokedy nám bude chutiť. 
Vyrážame z Brnčalky, ktorú sme ešte v piatok dostúpali na čelovkách. Rampa do Stolarczyka je zo strany Baranej kotlinky v slnečnom ráne čosi po siedmej omäknutá tak akurát. Istenie sme nahradili dvoma cepínmi, čiastočne aj preto, že zodpovedne istiť nevieme. Stačila by asi aj jedna zbraň , ale s dvomi sme fotogenickejší a každopádne istejší.
Zjazdovka zo Stolarczyka do Čiernej Javorovej je taký poctivý tatranský štandard. Už ju tu kolegovia popísali. Pri lepšom snehu sa dá začať na pohodu zo sedla. Nás v hornej partii konfrontujú ľadové guče a keďže kĺzania na hranici trakcie sme si v stredu v ZT užili akurát dosť, tak horných 30 vm radšej znesieme. Nižšie nás už čaká síce ufúkaný, ale hlavne lyžovateľný sniežik a v dolnej časti na spestrenie jeden menší odkrytý prah, ktorý ale po dobrom púšťa. 
Čierne sedlo máme pred deviatou ešte kvalitne stvrdnuté. Odtopené miesto pod sedlom, by v opačnom smere súvislosť zjazdu asi narušilo, náš postup však neohrozilo a tak sme za pár minút v sedle.  Po nasvietenom hrebienku priebežne  oklepávajúc otravné vankúše dostúpame pohodlne na Kolový štít.  
Zjazd z Kolového v omäknutom snehu nie je žiadna veda, až do momentu, kým si neuvedomíte fakt, že zdanlivo priestranná zjazdovka nekončí apres-ski barom, ale roklinou, takže to vlastne veda je a treba byť opatrný.  V jednom mieste sa roklina dosť priblíži k hrebeňu takže, ak máte rozum ako my, tak radšej skĺžete a nerobíte zo seba mega frírajdera. Za zúžením už čaká široký mierne lavinózny záver Malej Zmrzlej. Spúšťali sme ho približne o desiatej a veruže by sa aj skôr uživilo. Nepekné mokré gule s nami do doliny putovali, a bolo sa im treba do boku pouhýbať, lebo značnú silu vykazovali. Ešteže bolo kam, priestoru je tu dosť. 
Zo spodnej časti Malej Zmrzlej sa jedným z tienistých žliabkov v borivom snehu vyhupneme hore na mohutné východné rameno Čierneho štítu. Pôvodne sme ho chceli len prekrížiť v snahe vyhnúť sa nepríjemnému letnému traverzu medzi dolinami a zamieriť do Baranieho sedla a možno aj ďalej. Akosi sa nám ale nedarilo s istotou yadefinovať z rána vytypovaný zostupový žliabok do Veľkej Zmrzlej. A tak stúpajúc južným okrajom ramena, komparujúc realitu z fotkou zamýšľanej zostupovky z rána, sme sa v jej hľadaní dostali až pod vrcholovú pyramídu Čierneho štítu. Bolo jasné, že nedáva logiku sa oň, keď sme už vlastne "skoro" na ňom, nepokúsiť. "Skoro" je však relatívne. Hlavne keď nemáte naštudovanú cestu.  
Odvážnym vraj šťastie praje a aj nám vcelku prialo, ale len do momentu, kým sa mi v nepeknom komíniku mačka neuvoľnila. Riadne som sa vybál, kým som ju znovu nasadil (netušil som, že zapnúť trojzubec jednou rukou je také náročné). Výsledkom komplikácie je zavírený soft a vytrácajúca sa istota a to až do takej miery, že tesne pod vrcholom úplne strácam drajv a s neistým pocitom v rôznych častiach tela sledujem parťáka, ako sa sám na vrchol štverá. Je to tu (oficiálne) za "I" max "II" a šikovnejších vraj (neoficiálne) aj s rukami vo vreckách. Neverte im, klamú a zavádzajú. Liezť tu treba a to s istotou.  
Misia splnená, ale len čiastočne. Ešte sa nám vrátiť treba. Dnes som riadne empatický a tak sa hneď znova vybojím aj za Joža, keď vidím aké techniky vyťahuje pri zliezaní z vrcholu. Chvalapánu úspešne to dáva, však choďák to je, tak načo sa stresovať. Ďalej už spolu špirálovou zasneženou rampou až po oný komínik, ktorý radšej zlaníme. Génius to bol, čo zlaňák vymyslel a tiež ten, čo bižutériu k tomu potrebnú do ruksaku vložil !
V ski depe sa, pozorujúc červíkov tmoliacich sa hore dole Veľkou Zmrzlou, zapneme a opatrne lyžujeme dole ramenom. Znova síce širokým, ale kadejako posklápaným ku všetkému možnému len nie k ski baru. Stále teda ostražito, však ľahko sa z človeka červík rozplesknutý stane. Naviac nám sniežik zatiahlo a treba sa s kôrkou pasovať. Odvážnym však šťastie praje a to naše, či vlastne moje, sa práve dozdúvalo, takže aj zostupový žliabok nachádzame a v pohode ním do VZ zbehneme. Fľašu, inokedy aj malý problém, dnes bez zastavenia sťa ratraky zdrkoceme. Vypíname až poniže odbočky na Matliare a spolu s lyžami si za plnú igelitku dojmov k autu prinesieme.

MR

Ďalšie foto a videá tu:
https://www.zonerama.com/jmatus/Album/5182607