Lučivná na pásoch: okruh pomedzi krtince

Piatok krásny deň, v sobotu samozrejme padli mraky, ale hory nás zavolali, tak sme museli. Teda hory, no... Skôr lúky dolnooravské, blízko k domovu, že len sa nejako rozchodiť a osviežiť zimné návyky. Možno trochu polyžovať – veď minulotýždňový krátky odmäk prudko zamrzol a bol prisypaný parádnou vrstvou. Čiže malo by sa dať. A išli sa vraj nové lyže krstiť, tak sme dúfali, že nejaký prudko zamrznutý krtinec im nenarobí príliš hlboké vrásky. Inak pre zdatnejšieho by to vraj celé bolo aj na bežky, ako účastníci zájazdu zhodnotili. Fakt som si v skialpovom výstroji pripadal trochu divne, keď sme na záver obchádzali kravíny na konci Párnice, ale zas okrem pár krikľavo odetých poľovníkov sme moc ľudí nestretli, tam kde sa to nehodilo :-) Skoro všetci šliapači sa tlačili v tých známych, prefláknutých lokalitách, tak im treba! My teda z Párnice hore po modrej, klasicky popri salaši a starom vleku pod Maguru, dole popod sedačku a nazad ponad druhú stranu doliny cez Bralo a po lúkach nazad ku družstvu v Párnici. Hodinky som zabudol zapnúť, tak len takto nejako, po starom (mapy.cz):

Takže na úvod pešovačka prvým, strmým, úzkym a furt skalnatým „lieskovým tunelom“ - no hneď nad ním do lyží. Druhý tunel už je v pohode, aj keď pri zjazde by sa asi nejaká tá malá piraňa zahryzla, až taký ten základ ešte nie je. Lúky už parádne, byliny kadejaké síce ešte trčia, ale komfort by to bol aj smerom dole. Skôr na cestách pozor. Predupli sme stopu až ku vlekom pod Magurou, po zjazdovke na vrchol už bola od včera, vďaka.

Lyžovačka pod Magurou preparádna, potom traverz k hornej stanici sedačky, kde bolo treba aj trochu postromčekovať, ale inak stopa už naleštená. Naopak lyžba dole popod sedačku nič moc – porýľované, aj kôrka striehla pod prašanom, aj sme často o niečo škrtli, aj pri prudšom oblúku nejakú tú trávu odokryli. Ale najmä sa začala rodiť idea, že načo sa vracať rovnakou cestou, keď sa to isto dá zokruhovať. Oproti cez dolinu svietili vo svahu lúky s posedom skoro na ich vrchole (to je to „Bralo“) a mapa potvrdzovala, že by sa to malo podariť.

Takže dole sme len preniesli cez hlavnú a hneď tu bola lesná cesta žiadúcim smerom. Nanešťastie čerstvo odhrnutá až na hlinu, našťastie nie na dlhom úseku. Potom už po poľovníckych stopách po zvážnici, ktorá nás neomylne vyviedla k tomu posedu. Ani na mape nie je - len jej spodný úsek.

Lyžovačky dole ku hlavnej zo tri, celkom dobré pomedzi tie krtince, dalo sa vyblbnúť. Prerušované boli len remízkami lesov, cez ktoré sme vždy trafili nejakú tú cestu. Aj preto takto, lebo od rodiaceho sa úmyslu potiahnuť z Brala popod les, po vyšších vrstevniciach až nad Párnicu a tam zlyžovať do dediny, nás odhovorila prebiehajúca poľovačka. Vraj máme 30 minút počkať alebo to stočiť dole. Sme radšej stočili.

Dole druhý raz cez cestu, druhý raz cez potok (mostík parádny, ale tu len pre pešiakov) a znovu sme našli nejaké tak akurát zapadané, no stále viditeľné cezpoľné cesty, ktoré nás doviedli až ku zadnej bráne družstva. Potom už len chodníkmi a ďalšími tunajšími lieskovými tunelmi, ktoré nám srnky predšliapali, ponad družstvo presne na to miesto, kde sme sa prvý raz obúvali do lyží.

Na parádu okruh, a keď lepší základ bude, snehu viac a poľovníkov menej, bude úplne bombový a na mnohých miestach príjemne lyžovateľný. Iba teraz majiteľ nových a už pokrstených lyží trochu krútil nosom :-) Ale on si zvykne, pašienkárstvo nie je zadarmo!

Rišo Pouš