Skialpinizmus: 6x Studená Klasika

          Studené doliny vo Vysokých Tatrách sú jedno z najlepších a na možnosti z najbohatších miest pre skialpinizmus na Slovensku. V tejto snehovej biede sú podmienky obmedzené a tak pre závislákov na bielom prášku tu ostávajú na výber možnosti základné, tradičné... no jednoducho Klasické.

V utorok 15.2. vyrážam o deviatej zo Smokovca. Šliapem s lyžami na batohu po štrkovom chodníčku. Nečaká ma žiadna extrémne dlhá túra, na také sa vyráža trošku skôr... Nakoniec, kto by už aj plánoval niečo dlhé v týchto podmienkach.

Je pekné počasie, zajtra sa má pokaziť. Viem, že na zjazd dole sú lepšie podmienky vo Veľkej Studenej a tak na výstup volím slnkom vysvietenú Malú Studenú dolinu. V údolí je zima, ale príjemne bez vetra. Už počas šliapania dolinou sa mi v hlave rodí plán: Využiť pekný deň naplno.

Dávam si taký súkromný Vertical Limit a napriek štrajkujúcemu kolenu po 2h17min zo Smokovca stojím v Baraňom sedle. Spotený vyťahujem litrovú termosku a púšťam sa do skromného obeda. Bude mi musieť stačiť do večera.

Lyžovačka dole je parádna. V nedeľu sa tu začala tvoriť kôra, v utorok je už tvrdo a lyžuje sa dobre. Zachvíľu som už pod Pfinovou kopou a spod kombinézy vyťahujem pásy. Starostlivo ich nalepujem, musia ešte niečo vydržať. V tieni je zima.

Popod Priečne postupujem pod Sedielko. Je tu jedna stopa. Vidno, že v tom nafúkanom snehu postupoval s rešpektom. Ja už to mám jednoduchšie a otestovaný svah vychádzam až hore na pásoch. Len posledné metre s lyžami v rukách idem cez prevej. Vyštverám sa hore a na vyfúkanom kamenistom svahu zbadám kamzíka. Pasie sa. Otočí hlavou, pozrie na mňa, otočí sa mi zadkom a pasie sa ďalej, kúsok odo mňa.

Spravím pár fotiek a otočím sa mu zadkom tiež. Rýchlo pripnúť lyže a už prášim dole. Najlepšia lyžba dnes, hodný kus prašan.

Traverzujem pod Priečne sedlo, v tieni a chlade nalepujem pásy. Dnes tretí raz. Počas výstupu sa začnú odlepovať a tak dávam lyže na batoh trošku skôr ako by som chcel. Do Priečneho sa brodím peši. Nie je to však taká štreka a tak za chvíľu som hore. Smerom od Širokej počujem hlasy, niekto zostupuje. Pod sedlom ešte stretávam chalana, ide opačným smerom, na zjazd si zvolil tú nesprávnu dolinu :)

Lyžujem dole a po jeho stope traverzujem popod Javoráky. Je tu pomerne dosť snehu a tak som rýchly. Pod Javorákom ešte s lyžami na nohách vystúpam vari 30 metrov a už fičím pod Zbojnícku kopu.

Zastanem na rovinke. Rýchlo odopnúť lyže a dole batoh. Vyťahujem nové pásy, dopijem vodu z termosky ako potrava mi už budú slúžiť len energetické gely. Ich veľká výhoda je že sa dajú jesť aj bez vody...

Slnko mi praží do chrbta a ja šliapem smer Malý Závrat. Pod ním stretávam skupinku ľudí. Začínajú akurát šliapať hore s presnými rozostupmi. Stopa však končí vpravo pod skupinou kameňou, vidím že budem šliapať ešte neotestovaným svahom. Ako ich tak míňam zakričím žartom: "Chlapi vidím že nás tu je kopec, tak si zapnem pieps dobre?!"

Zasmejú sa a začujem ešte nejaké poznámky venované môjmu tempu. Hm. Až také rýchle to zase nebolo. Vybočujem zo stopy, ktorá čoskoro končí a prešliapávam novú, smer sedlo. Na moju veľkú radosť sú podmienky dobré a ja postupujem rýchlo. V sedle fotka, pásy strhnúť, šup s nimi pod kombinézu, obliecť bundu, zapnúť lyžiarky a už fičím dole.

Nohavice som si po prvom zjazde už dole nedal. Moje kĺby potrebujem mať v teple, štrajkujúce koleno sa po problémoch v prvom výšľape našťastie ukľudnilo...

V závere zjazdu naberiem rýchlosť a po tvrdom podklade sa pomedzi kamene preštrikujem až na miesto, kde vedie v lete značkovaný chodník smer Prielom. Nalepím pásy a vydám sa dolinkou popod Kupolu a Studené sedlo. Začínam stúpať do Prielomu, keď si uvedomím: "Sakra v tejto zime už pásy nemusím potom znova nalepiť!"

A tak pokračujem popod Prielom smer Divá kotlinka. Mojím cieľom je Svišťový štít. Záver dolinky tvorí úžasný amfiteáter, ktorý je v dobrých podmienkach rajom lyžiarov. Dobré podmienky však vyzerajú ináč a ja vyberám prvý raz haršajzne. Po tvrdom podklade stúpam prostriedkom vyfúkaného kotla. Pod vrcholom je nepríjemný návej a žiadna stopa v ňom. Pozerám na stopy, kadiaľ to všetci išli a vidím ako to namáhavo obchádzali veľkými oblúkmi z oboch strán. Na toto veru čas nemám a preto sa spolieham, že ten sneh od sobotňajšej fujavice trošku sadol. Lyže beriem do rúk a šliapem stopu prostriedkom.

Na Svišťáku som teda nebol pekne dlho, odháňam nostalgiu a spomienky a radšej sa zameriam na ďalší cieľ: Prielom. To sa však musím najprv dostať dole. Zaháňam myšlienku ísť peši po suti dookola a opatrne popri mojej výstupovej stope sa spustím dole.

Na Prielome už prichádzajú na rad mačky. Je tu hnusne tvrdo. Miestami na predné hroty... Ako sa tak suniem hore, začína mi chrčať motor, má už toho celkom dosť. Ručička na palive už je v červenej zóne.

Prielom.

Juuj ale je to už pár rokov, čo som tu bol naposledy. Presne sedem. Pár fotiek a fičím dole. Teda pardon. Opatrne sa snažím na nerovnom a tvrdom svahu zísť, tak aby som nespadol... S lyžovaním to nemalo veľa spoločné a už si to valím dolinou smer chata.

Krátko pred štvrtou zdravím Maťa.

"Tri čaje prosím!"

"Ste tu traja?" pýta sa Maťo, rád , že ma vidí.

Smokovec - Zbojníčka = 6h50min + zostup do Smokovca

6 x stúpanie = cca 3000 v.m.

Baranie sedlo, Sedielko, Priečne sedlo, Malý Závrat, Svišťový štít, Prielom

M.Bartoň