Veľká Fatra: Na Rakytov od kravínov (a potom ďalej)

Mám dojem, že stále viac ľudí sa túto sezónu pýta, ako sa dá dostať na lyžiach z Revúc k útulni Limba pod Rakytovom inakšie ako dolinou Teplô (po žltej značke). Do módy sa akosi dostáva výstupová stopa zo Stredných Revúc, od družstva. Neznačená turisticky a po lúkach, takže ak niekto znalý nenatiahne stopu, je tu možnosť zamotať sa, aj keď Rakytov trčí na obzore priamo pred očami. Takže tu je taký minisprievodca, ako na to.

Začiatok je jednoduchý: pri vjazde do Strednej Revúcej hneď prvá doprava popred tri bytovky, jedna serpentína širokej cesty (bacha na rútiace sa kombajny, najmä v zime samozrejme) a na jej konci sa dá zaparkovať hoc aj svadobná kolóna (medzi bránami do družstva a do autoservisu). Pre nás „imobilných“: dole pod družstvom je pri ZŠ zastávka autobusu. Stopa začína hneď za rohom autoservisu s výhľadom do Nižnej Revúcej - pekne po ceste popri plote.

Stúpanie je najskôr mierne, výhľady čoraz širokejšie, najmä dozadu. Na prvom horizonte sa netreba nechať zlákať Rakytovom, trčiacim priamo vpredu, a točiť doprava - do traverzovej cesty pomedzi kríky. Na ďalšom horizonte (cesta medzitým zasa zatočila doľava) sa vpredu vynorí Čierny kameň. Cesta smeruje rovno, takže znova treba zatočiť doprava, do strmšieho samozrejme :-)

Po ďalšej zákrute doľava je to už znovu trochu strmšie, ale furt pohodové: po hrebeni veľkej lúky, popri niekoľkých solitérnych stromoch. Na horizonte sa vpredu zase vynorí Rakytov a pohľady dozadu obsiahnu už skoro celú Revúcku dolinu. A zas točíme doprava – čelom k najstrmšej časti trasy.  Tam to treba buď vyniesť alebo sa kadejako precikcakovať až na hrebeň. Na lúkach ešte ok, ale sranda nastáva v remízkach, ktoré ich oddeľujú (vyzerajú ako prsty na ruke). Prieseky v nich sú pek(el)ne strmé a úzke. Len ten posledný popri skalke sa dá pohodlne obísť sprava. Potom už veľká, na sever sklonená lúka – tak krížom cez ňu a na druhej strane je už v lese jasný priesek cesty, ktorá nás vypľuje až priamo pod Limbou. A to je všetko. Jednoduché, nie?

No... Pôvodne som chcel polyžovať Rakytov a vrátiť sa rovnakou cestou. Ale na juh otočené svahy nad dedinou a nedávne lejaky spôsobili, že na pohľad to síce vyzeralo krásne, ale reál bol 10-20 cm nového snehu na blate. A na skalách. Aj smerom hore bolo treba dávať pozor.

Takže zmena plánu. Po náhodných pokecoch na Limbe začalo „bežkovanie“ - až na Malinô Brdo. Koľajnice vyleštené a nové záveje ukážkovo poprerážané, netrčalo na hrebeni skoro nič. Takže pekná prechádzka, na ktorej netreba ani raz pásy odlepiť. Ale som mal čas, tak som odlepil a užil som si nejaké tie prachovačky pod oboma Šiprúňmi, obe na sever. Ktovie či nie posledné v tejto sezóne... Viac už povedia fotky.

Rišo Pouš