Veľká studená za odmenu

Po prepršaných sviatkoch, kadejakých kalamitách a šliapaní v sivote a mlieku to teda konečne raz vyšlo. Predpoveď hlásila azúro, aj keď trochu arktické, denný program hlásil cestu do KE na otočku, to bolo treba využiť, inak sa proste nedalo. Otočka v KE predvídavo naplánovaná na noc, takže už pred siedmou ráno som hrkotal a škrípal lyžami popri lanovke zo Smokovca. V Poprade -20, v Smokovci -16, ale bezvetrie. K tomu fialkové nebo, cestou na Hrebienok už nasvietené špičky štítov. Za chrbtom, na druhej strane kotliny, „rajské“ teplé farby východu slnka. K tomu pracovný pondelok kombinovaný s koronakrízou a „stanným právom“ - nikde ani nohy. Tatry pri peknom počasí bez ľudí??? Udalosť zázraku podobná. Počítal som aj so stopami, ktoré po podobne peknej nedeli budú naťahané určite všade tam, kam len budem chcieť, a aj keď porýľované to isto tiež bude dokonale, o lyžovačky mi nikdy nešlo, len sa dáko z kopca spustiť. Takže som čakal deň za odmenu, akých je málo. Aj taký vyšiel. Len toho snehu majú TA3 stále menej, ako by si zaslúžili.

Cestou som trochu špekuloval čo podniknúť, ale nakoniec zvíťazil najjednoduchší variant – vezmem to pekne Veľkou studenou a jej klasiky zľava doprava, nech aj slnko využijem: Prielom, Svišťový štít, Závrat, Priečne sedlo? Ani stopu hádam nebude treba pretláčať, aj bezpečné to hádam bude... Na úvod za Hrebienkom len malá dilema kade ísť, ale zvolil som turistický chodník, že je panoramatickejší a Húpačky si nechám na odjazd. Pekné panorámy sa otvorili, aj jedovatý vetrík len v zúžených miestach doliny, aj stopy komfortné, len niekde už trochu moc vyleštené a v Bráne, v traverze bolo treba sem – tam lepšie lyžu zaseknúť do tvrdého.

Takže ako prvý Prielom, celý v hlbokom tieni: stopa natiahnutá, ale zafúkaná, najmä v dolnej časti. A nie až hore – predchodca zrejme usúdil, že ten vrcholový prevej nie je moc bezpečný a ja som súhlasil. A mal som to za odmenu, nechcelo sa mi predupávať v tom kvante snehu, bola by to drina. Lyžovačka slušná, v hutnom, ufúkanom prašane, žraloky nehrýzli, len dole bolo treba na niektorých miestach zopatrnieť.

Svišťový štít ako druhý – prechod na slnko poriadne ostrý, aj teplotne. Vo svahu aj hore máličko snehu, aj problém vyjsť to celé na pásoch, v strede medzi tým ale naviate brucho a prebáračka do pol stehien. Zlyžovať sa dalo jediným miestom, ale aj tam som bol radšej opatrný. Napriek tomu to raz aj zaškrípalo spod hladiny. Bez následkov, našťastie. Pár plynulých oblúkov len v prášku smerom von z kotla, popri výstupovej stope.

Traverz pod Závrat, to bola vyleštená diaľnica. A aha, konečne aj nejakí ľudia :-) Všetko naokolo poorané do mŕtva, ale stopa komfort, len aj tu už miestami dosť preleštená a na vkus mojich pásov dáka príliš strmá. No a záver na pešo, mrte previateho snehu, ktorý už trochu oťažel. Rýchly pohľad do Rovienkovej doliny, na tú stranu to vyzeralo lyžovateľnejšie, lebo celkom povrchovo rovné, nerozryté. Ale v sedle zas ten jedovatý vetrík, tak rýchlo pomaly dolu a najmä na slnko.

Čakal posledný výšľap - do Priečneho sedla. Traverz popod Javorovú galériu miestami pekne kameňatý, poriadne veľa snehu chýba. A sneh na popoludňajšom slnku až mokol, aj sa mi taká malá papučka na jednom páse začínala robiť. Prebrúsime, prevoskujeme, uvidíme. Ďalej už dobre, cikcaky do sedla také akurátne lepivé. Hore zas prevej a poriadny, ešte že zhora schádzala partia, nechali mi obstojné schodíky. Inak by to bol aj tu boj s vajcovým snehom bez základu. Chce to veru sadnúť a pripadnúť. Lebo potom aj lyžba dole bola taká divná – v hlbokom, od slnka ťažkom snehu som mal dojem, že je ho tu stráášne veľa, ale sem – tam sa ozvalo škrtnutie, to žraloky zubami cvakali. A boli to poriadne kusy.

A takto opatrne celými Streleckými poliami až po hranicu tieňa. Ešte posledné ohliadnutie do Žltej lávky (ktorú som už nestihol, ale počmárali ju iní dostatočne) a nasledoval ponor do tmavých tieňov, z ktorých prišlo vynorenie až po korčuľovaní na Hrebienku. Dobre padlo, zohrialo. A odjazd dole, pre sklznice bezpečný, napriek slnku do očí. Auto odparkované pekne na slnku, tak ani pri prezúvaní a balení nebolo treba kosu klepať. Toto proste vyšlo od začiatku po koniec, jednoducho za odmenu. Len dúfam, že to nebol posledný takýto deň v sezóne :-)

Rišo Pouš