Z Veľkej na Hornú lúku: rátanie škôd po odmäku.

Len taký rýchly pondelkový aktuál z okolia Martinských holí, konkrétne zo Strání od lanovky po serpentínach hore, potom cez Veľkú lúku po hrebeni na Hornú lúku, po zelenej dole do Turatínskeho sedla a pekne nazad.

V nedeľu ráno dole ešte pršalo, do večera to začalo mrznúť a v pondelok ráno na mostíku na začiatku serpentín také hrboľato-klzké predjarie. Až nad delom ( okolo 900 m) dáke súvislé snehoľady pod nohami škrípali a do lyží som naskočil až na asfaltke – cez Kalužnú už to ide v pohode. Na zmrznutom dáky cenťák prášku, aspoň aby to nehrkotalo.

Zo zjazdoviek som potom po ratračke odbočil smerom na Veľkú lúku a hneď nad lesom nastala klasická miestna neviditeľnosť. A tak až pod Veterné, aj s podporným fukerom zo severozápadu. Za Vidlicou celkom navigačná výzva, ledva od tyče k tyči bolo vidno a pod nohy už vôbec nič. Len podľa zvuku striedanie ľadových rašplí a nových snehových jazykov. V kosovke za vysielačom miestami ešte vlnobitie, ale už je to tam celkom pekne zaviate, skoro do roviny.

Lesom za Veterným som zbehol na pásoch, v tom čerstvom prášku ani moc netrpeli. Len po chodníku sa zle ťahala stopa, niekomu sa tu chcelo v tej mokrote boriť pešo, tak tankodrom a ešte aj úzky. Na Hornej lúke ma zlákala odbočka na východ po zelenej. Výška tam nepadá príliš prudko, dalo sa aj na pásoch, celkom pohodlne, bez dákeho hrkotania, pod stromami tak cenťák čerstvého, až na Ostrô (1139 m). V hustejších porastoch sa pod nohami trochu viac konárikov povaľovalo, ale tiež nič tragické. Pekná prechádzka.

Ako začína strmší zostup do Turatínskeho sedla, doľava odbočuje relatívne nové rúbanisko. Sklon akurátny, neodolal som... V hornej časti paráda, na drsnom ľade tak akurát páperia na oporu v oblúkoch. Dolná polovica, to už bol husto postavený slalom, ale dalo sa. Potom ešte pár oblúčikov po zvážnici a ďalšia pohodlná zvážnica do kopca do Turatínskeho sedla. Zo sedla vedie chodník na Ostrô hore hustým lesom, tak pod lyžami škripot špinavého ľadu, potom už po vlastných stopách až na Hornú lúku takmer potichu.

Druhá, krátka, ale príjemná lyžba v prášku od smerovníka dole do potoka. Aby som zas nemusel na pásoch kľučkovať z kopca po hrebeňovke. Od potoka som potom na červenú v pohode vytraverzoval, ani nebolo treba veľmi silno zasekávať. Ale ani sa to neborilo. Ideál aj s tým popraškom na povrchu. Na hrebeni v lese snehu tak veľa, že sa treba zohýbať, ale zas bokom sa to dá obabrať vždy komfortne, konáre moc nevystrkujú rožky spod snehu.

Potom znovu tá navigačná výzva smerom na Vidlicu, vylepšená protileciacimi akupunktúrnymi ihličkami :-) Keď som trafil aj ratračku, už to bola paráda, zjazdovka len moja. Od jej konca na cestu ale bolo treba opatrne, majú to tu vlekári prehrnuté až na makadam. A že od rána jemne snežilo, zákernosti sa pekne poskrývali, tak aj po ceste k serpentínam som sa radšej pešo prešiel. Na lyžiach sa dajú zísť zo dve prvé serpentíny, potom už je to risk. Pod stromami čistý ľad, ani k delu sa nedá. A skratky smerom dole sa samozrejme išli horšie ako hore, klzké sú jak ďas.

Rišo Pouš