Skialp-Slovensko

Podľa mnohých zdrojov vraj jedna z najkrajších tatranských skialpových túr. Navyše v takom počasí, aké sa tu koncom januára často nevyskytuje: jasno, bez vetra, s teplotou jemne pod nulou. Dole v kotline vysoko nastlaná inverzná perina, vyliezli sme nad ňu až nad Štrbou - Lieskovcom. Jednoducho v posledný deň januára sa spravilo také okno v sivote, že ažžžž. Takže nebolo čo váhať a neboli sme samozrejme sami: od zastávky Popradské pleso hore lesom od vodárne, cez potok a len kúsoček po ceste. Mengusovskou dolinou po Rázcestie nad Žabím potokom a 

Rozpačitá zima, rozpačité počasie. Aladiny hlásia zamračené, vo vysokých polohách mliečno. V nižších nieto snehu, treba trafiť medzivrstvu! Sever Veľkej Fatry je na to ideálny, ideme ta. Chceli sme síce na Smrekovicu, ale zabudnuté reťaze, tak radšej len do Hrabova a odtiaľ hore. Aj s garanciou pohodlného zlyžovania potom dole. Takže po krátkom pešovaní od „Skialp Parkingu“ naskakujeme do lyží pod lanovkou a po chvíli ťapkania po piste už točíme doľava na Medvediu cestu. Posnežilo asi milimeter, zakrylo medvedie kamienky, ale len tak esteticky, zač

Pretože snehová nádielka z prelomu rokov po oteplení poriadne zamrzla a lyžovanie vo voľnom teréne nie je žiadna slasť, vymýšľal som niečo, kde by som sa mohol šúchať celý čas, najlepšie bez častého odliepania pásov. A tak som vymyslel toto – v „jadre výletu“ sklonom skôr bežkársky terén, lenže pod lyžami buď ľad, alebo sa to naopak prebáralo, takže skialpy tento raz vhodnejšie. Jednoduché to bolo: z Hrabova po Medvedej ceste na Vlkolínske lúky, Suchým Hrabovom pod Vtáčnik, traverzom cez záver Čutkovskej doliny a popod Nižné Šiprúnske se

Nasnežilo. Zvodnatelo. Sfirnovatelo. Sadlo. A zamrzlo. Čiže základ sa tvorí, to je fajn, ale na lyžovanie ani pomyslieť: hrubá vrstva navlhnutého snehu všetkých konzistencií podľa sklonu svahu, ale na tom všade hnusná krusta, ktorá 70 kg väčšinou neunesie, zato za nohy ťahá fest. Teda aspoň okolo Kubínky, kam ma zatiahla ponuka rodinného odvozu zadarmo. No nezober to... Ale na pohodové rovinkové pošmýkanie je tento podklad teraz ideál, a preto aj hrebeň Oravskej Magury: všade naťahané vyleštené, rýchle koľajnice, pritom nie moc ľadové, sneh chytľavý.

No kedy sa má poctivý robotný ľud v týždni dostať na pásy? Len po robote. Takže teraz rovná sa za tmy. Ale „na tri krále o krok dále“, tak aspoň časť výšľapov za vidna sa zadarila, lebo štart z domu po tretej a do lyží skok o pol štvrtej, dajme tomu. V oboch prípadoch, len ten Lysec bol ešte pri -10 stupňoch a jasnej oblohe, pri výstupe na chatu pod Chlebom (lebo vyššie sme nešli) už popŕchalo a zahmlievalo. A každý, komu som sa pochválil, hneď sa pýtal, či sa to dá zlyžovať a či trčia kamene a či sa dá od parkoviska (DÁ!!!) a také t

...lebo niečo podobné som asi naposledy zažil na konci nonstop prechodu hrebeňa ( TU ) vo víchrici a s poriadne rozmočenými nohami. Pritom na sobotu 10.1. bola predpoveď relatívne dobrá – mrazy aj vietor mali dočasne povoliť, aj mraky sa mali postupne rozpúšťať. No máš vidieť! Všade pekne, len just na nízkotatranskom hrebeni mlieko plnotučné. To by ale až tak nevadilo. Najmä som si veeeeľmi naivne myslel, že po ostatnom snežení sa na hrebeň niečo ulepí. Máš ho vidieť po druhý raz! Pod pásmi buď ľadová rašpľa, alebo tráva, alebo kamene, alebo ak neb

Jasná správa: kto chce ísť teraz na Hole na pásoch, oveľa lepšie spraví, keď pôjde z Vrútok a nie z Martina. Serpentíny zo Strání, spod starej lanovky (žltá značka) sú od mostíka také zodraté pešiakmi, že ažžžž. Zato od rampy v Jedľovinách, kde vyberajú poplatok za cestu, sa v podstate dá hore aj dole od auta. Zaparkovať je kde na dvoch malých parkoviskách hneď nad rampou. Cesta „investička“, ktorá odtiaľ vedie na tie Stráne, je spevnená, pokrytá pár cenťákmi autami ujazdeného a pešiakmi uchodeného snehu, ideál aj pre mtb. Síce na zači

Na Orave padlo bieleho akosi viac ako vo Fatrách, sa zdalo. Tak sme vyrazili do istoty päťeurového parkovného a mali sme šťastie ešte na tom najspodnejšom parkplaci, ktorý sa brutálne rýchlo plnil. Pred deviatou. Potom len kúsok popri vleku a šmyk doľava, na modrú značku. Megakomfortné rozchodenie pre dvoch aj troch vedľa seba. Od silvestrovského sneženia ešte lesy krásne osnežené, ale stopy vyleštené ako koľajnice. Ozaj tak do 30 cm prášku. Lenže paličky škrtali o kamene, základ pražiadny. Do kopca ale super. Len 2,5 km a na výraznej križovatke nás e�

Na severe Turca, pri výjazde z Vrútok smerom na Strečno (a doslova pár metrov od zjazdu z diaľnice), funguje už od roku 2005 jeden z najtradičnejších a najznámejších skialpových obchodov na Slovensku – aj s vlastným e-shopom , ako inak. Aj keď začínal na rastúcej vlne popularity skialpinizmu, dnes samozrejme ponúka výbavu aj na turistiku, lezenie, trailové a cestné behanie či kempovanie – je to jednoducho overený základný tábor pre fanúšikov pobytu a pohybu v „prirodzenom životnom prostredí“ v lete aj v zime. Znalci skituristi a outdooristi ho

Podarilo sa zahájiť o týždeň skôr ako vlani, aj to je už úspech! A dalo by sa vlastne ešte o týždeň skôr, po prvom poriadnom snežení. Niekde, lebo veľké lokálne rozdiely ten navlnený snehovo-dažďový front priniesol po 20. novembri. Zámer bol ísť na Smrekovicu, lebo v dolinách snehu málo a ešte aj to zlízal lejak, nad lesom zúrila pri prechode frontu víchrica a vydrela všetko do ľadu. Zato Smrekovica a okolie presne v tej ideálnej medzivrstve, dokonca na severných svahoch sme nesmelo dúfali aj v nejaké lyžovateľné prášky na zmrznutom podklade.

Noooo hej, napadlo – od päť do dvadsať čísiel, na žiadny základ. Alebo teda na ľadový, vo vyšších polohách. V nižších polohách možno aj posledný raz tejto zimy. Na strmých svahoch nová perina neprilepená a hrozba lavín, v nižších polohách nula snehu, tak ako sa dostať tam, kde by sa dalo aspoň poprechádzať? Nájdu sa isto aj miesta, kde sa dá dobre polyžovať, ale treba vychádzať z reálnych možností. Takže požiadavka znela: nenosiť a neprenášať dlho a najlepšie ani často pásy neodliepať. Preto vlakom do Rybárpoľa a po 20 minútach peš

V tejto snehovej biede sa rýchlo míňajú možnosti kam ísť popásovať, o dobrom snehu už nehovorí hádam nikto – možno ešte ostali nejaké ojedinelé severy. Takže som stavil na istotu, nevymýšľal som a odviezol sa do LM. A vo vlaku náhoda – známa spolupáchateľka a ten istý cieľ, a že v LM sa pridá ešte jeden recidivista. Nakoniec nás takých bolo v doline asi milión, asi aj viac ako obvykle a viac ako pri takejto biede býva, lebo aj nejakí lavínoví kurzisti sa tam motali. Lenže zbohom inverzie, nad nulou už bolo aj v ústí, nad chatou v tieni eš

Sobota a inverzia, tradičná januárová, ale aká hnusná! V 1500 m hlási predpoveď osem stupňov, to snáď nie! Na programe je klasika – z Ružomberka, z Hrabova niekam pod Šiprúň, tam sa uvidí, či to bude o pásovačke alebo o lyžovačke, či potiahnem ďalej, či sa len tam budem motať. Skôr asi to prvé, lebo snehu málo aj hore a tie teploty neveštia nič dobré. Takže po zjazdovke len kúsok a hneď nástup na Medvedí chodník. Ten centimeter snehu na ňom je uchodený, vytvrdený, až vyleštený a zrána zamrznuto hrkotavý. Húfy piraní tam plávajú, ale v�

Nooo nasnežilo cez víkend a do ďalšieho ďalekooo, a aj predpoveď nie ktovieaká... Tak kedy má robotný ľud šliapať a aspoň nejaký prach si užívať, ak nie po práci? Takže jeden povoz, štyri telá, tri páry lyží, jeden lopár, ich postupné zbieranie od jedného kraja mesta na druhý, škrípanie zubami (aj v prevodovke) v pravidelnej zápche za Martinom, odbočka v Košťanoch v ústrety predvečerným, ružovým vrcholkom Veľkej Fatry, za chrbtom oranžové svetelné efekty západu slnka a nasúvajúceho sa frontu nad Malou Fatrou, hrkotanie po výtlkoch cez Belú

V noci z nedele na Troch kráľov nadzigalo snehu v Turci neúrekom, asi 2,5 cm. Predtým pár dní asi 1,5 cm. Aj by som si povedal, že počkám, kým to množstvo sadne, ale zrazu volá J.J., že jej volal dáky kamoš, že na Chleb SA DÁ OD PARKOVISKA na Zajacovej a že horná polka Generála sa dá aj zlyžovať! Pretože zmysel pre nezmysel mám dobre vyvinutý, neváhal som a čuduj sa svet, o hodinu už sme sa obúvali do lyží pri posledných domoch v Šútove!!! V podstate som sa obetoval, aby nebola len sama za divnú. Ale fakt, aj viac tam bolo (možno až 4,2 cm), čerstv